Marek Kopča
Svetlo a sny
Dnes krátko po polnoci padla na krajinu hmla. Štyridsiatkou som pomaly ukrajoval z mliečnej steny, rezal ju svetlometmi a bláznivo - ako pubertiak - som sa pokúšal „myšičkovať medzi padajúcimi listami. Vietor, pochabý jesenný poštár, ich rozosielal anonymným adresátom bez výčitiek svedomia priamo pod nohy, rovno pod kolesá. Z času na čas mi padajúci zlatistý, jeseňou napitý list treskol do čelného skla ako omámený chrúst. Dzup. Farebné divadlo uprostred tmavej noci.